--------------------------------
---------------------------
--------------------------------------------------


REFLEXE


Naše životní motto: Pokud chceš něco od Osudu, Osud chce něco od tebe.
Smyslem přežití je čůrat za někoho jiného.


Rogar Dayne

5. srpna 2018 v 19:26

Nick: Wiki♦ ♦Rod: Dayne (Martell)♦ ♦Postavení: Potulný rytíř, ne však loutnista♦ ♦Status: Jdu cestou, necestou... polem, nepolem♦ ♦Faceclaim: Charlie Hunnam♦




Jméno: Rogar Dayne

Přezdívka: Tulák, Gar, Pútnik

Náboženství: Nevěřící

Společenství: ----

Věk: 28 rokov

Stav: Svobodníček, dámy, ruce pryč!


Vzhled:

" mnoho žien sa za tebou otáča no tvoje srdce patrí hviezdam.."


Už od prvého pohľadu, kedy sa na neho človek pozrie vidí muža, ktorý je výnimočným. Možno to je rodom z ktorého pochádza alebo skúsenosťami a rokmi, ktoré sa na ňom podpísali no pohľady žien mu určite nikdy neboli cudzie. Ale prečo nezačať pomaly od samotného začiatku?

Dlhšie vlasy, ktoré si mnohokrát uhladzuje dozadu len aby mu nepadali priamo do tváre si už od narodenia nesú nádych svetlej farby. No aj napriek tomu, ako sa možno niekedy snaží, jeden alebo dva pramienky vlasov si nájdu malú cestičku k jeho očiam, ktoré dokážu upútať človeka. Je to ich farbením alebo tým, že svojim spôsobom niečo prezrádzajú?

Už od narodenia to bolo niečo, čím sa od svojho brata líšil aj napriek tomu, že to je niečo, čo si všimne len človek, ktorý sa sústredí priamo na jeho oči. Niekomu sa zdá, že jeho oči sú tmavomodré, niekomu zasa, že sú fialovými. No v skutočnosti to je súhra oboch farieb, kedy na niektorých miestach má prevahu modrá a na tých druhých zasa fialová. Oči, ktoré v sebe skrývajú úprimnosť a iskru pre to, čomu sa rozhodol venovať svoj celý život a srdce.

Jeho lícne kosti sú mierne výstupné pričom čeľusť je ostro zrezaná. Na jeho tvári samozrejme človek takmer okamžite môže spozornieť bradu, ktorú si pracne upravuje do takého tvaru, do akého ju chce mať. Jemné, bledé chĺpky, ktoré spoločne vytvárajú dojem dospelého človeka. možno ak by sa človek zahľadel našiel by aj na jeho tvári niekoľko malých jazvičiek z bojov alebo dokonca vrásky, ktoré sa objavujú pri častom smiechu alebo s pribúdajúcim vekom. Má atletickú postavu, ktorá na sebe nemá takmer ani len jeden gram zbytočného tuku. Tým pádom, že je takmer neustále na nohách a so svojim obľúbeným mečom v ruke, je na jeho tele mnoho svalov, ktoré môže mnoho pohľadov prilákať alebo dokonca mnoho odradiť k tomu, aby sa čo i len pokúsili siahnuť na jeho veci.

Jeho neustálym spoločníkom je meč, ktorý mu bol vložený do postieľky ešte v okamihu, kedy bol malým chlapcom. Možno už v ten moment v ňom rodičia videli budúceho bojovníka. Pevná rukoväť je obviazaná pravou kožou, ktorá pochádza z búrlivého žrebca, ktorý celé roky uháňaný niekoľkými mocnými bojovníkmi. Hovorí sa, že napokon keď prišiel ten správny čas a kôň prešiel takmer každú jednu krajinu, sám sa vydal bojovníkom, ktorý ho takmer okamžite stiahli z kože. Je len niekoľko mečov, ktoré sú podobné ako má práve Rogar.

No to je len začiatok alebo nie? Ktorý meč by začal a dokonca končil len rukoväťou? Oceľ, ktorá tvorí telo meča nie je najľahšia. Samozrejme, je mnoho ľahších ocelí no na druhej strane je veľmi odolná. Niektorí ľudia dokonca nedokážu meč držať pevne v rukách niekoľko minút nie to ešte celý ten čas. No pre niekoho, kto ho drží celé roky takmer neustále je to už súčasť, ktorá sa nedá vynechať. Na oceli je niekoľko nápisov v starovekom jazyku, ktoré údajne vymyslel človek, ktorý vyrobil ten daný meč. Slová, ktoré znázorňujú to, že meč patriaci nečestnému mužovi bude pripadať ako ťažká skala padajúca ku dnu, stále inšpirovali Rogara k tomu aby sa držal svojich myšlienok. Čepeľ je údajne ostrá, ktorá by prešla aj kožou samotného draka. Nikdy to avšak neskúšal a taktiež to nemal v pláne. Nebol hlupákom, ktorý by sa snažil takýmto spôsobom zabiť draka. Na konci rukoväti sa nachádza symbol, ktorý si nechal vytetovať bolestne na ľavú stranu svojej hrude Rogar, priamo na miesto, kde sa malo nachádzať jeho srdce. Symbol, ktorý znázorňuje silu mysle. Myseľ núti pohybovať rukami alebo nohami. Ak prestane fungovať myseľ človeka, prestanú fungovať aj jeho súčasti.

Tým pádom, že Rogar je takmer po celý ten čas na cestách má len niekoľko kúskov oblečenia, ktoré si schováva v taške. Samozrejme, nie je tým človekom, ktorý by si na seba zobral niečo, čo by neuveriteľne zapáchalo no vedel, že v momente ak by niečo potreboval mohol by si to zobrať alebo sa dokonca po tom vrátiť domov. Jeho najčastejším oblečením, ktoré bolo pre neho praktickým boli hnedé nohavice s vyšším pásom. Opasok na ktorom mal napísané niekoľko slov, ktoré ho spájali s bratom, ktorého chcel mať aspoň týmto spôsobom neustále pri sebe. Topánky, ktoré boli vyššie predsa len nižšie by boli pre neho takmer nepraktické v dažďoch alebo na cestách, kde sa nachádzalo blato.

Biela košeľa s niekoľkými malými nášivkami, ktoré boli len detailom. Kedy sa zapínala na šnurovanie na jeho hrudi. a netreba samozrejme zabudnúť na bundu, ktorá ho dokáže zahriať pri šerednom počasí. Z kože, pričom vnútorná časť je vytúžená baraniou srsťou, ktorá často krát v teplých obdobiach poslúži ako vankúš alebo dokonca menšia prikrývka. Rogar je skromným človekom. Nepotrebuje mať pri sebe niekoľko desiatok šperkov, ktoré by ho aj tak ťahali ku dnu. Na jeho krku sa nachádza len kožená šnúrka s drevenou líškou, ktorá má pre neho hlbší význam.

Povaha:

" nie som hrdinom. Monštrum, ktoré sa vo mne nachádza si razí cestu na povrch.."

Mierumilovný pohľad, ktorý má ľudom naznačiť, že nemá v úmysle nič zlé nehovorí stále pravdu. Možno v momente, kedy sa na neho človek pozrie a vidí ako sa v jeho očiach nachádzajú iskričky a ako jeho srdce doslova bije kvôli tomu, aby mohol pomáhať, mnoho ľudí si myslí, že to môžu kedykoľvek využiť. Má rád férové jednanie, v momente kedy sa pred ním objaví niekto kto sa ho snaží len využiť pre svoje dobro, nepohne s ním takmer nik. Je tvrdohlavej povahy, kedy si niečo zaumieni musí to docieliť do konca. Snaží sa nemyslieť na prekážky, ktoré sú mu kladené pod nohy. A ak ich napokon predsa len vidí, snaží sa ich preskočiť. Už v momente, kedy sa mu na tele začali objavovať svaly a na tvári zasa rásť brada, nemohol si nevšimnúť pohľady žien, ktoré by ho s radosťou vzali do jednej zo svojich izieb a následne vypustili krakena. Samozrejme, nie je to človek ktorý by opovrhoval ženskou spoločnosťou. Nie je to človek, ktorý by sa vyhýbal milým dotykom a vášne, ktorá jednoducho niekedy potrebuje vyjsť na povrch. Ale pri myšlienke, že by mal stráviť noc s niekým, kto svoje nohy roztiahol takmer pred každým jedným mužom sa mu výslovne hnusí. Vedel, že je mnoho takých žien, ktoré si týmto razia cestu k vrcholu alebo dokonca si zarábajú na lepší život no on sa radšej takým pobehliciam vyhýbal.

Hlas je mohutným, dokáže sa ozvať v momente, kedy je to potreba. Dokáže si povedať svoj názor. Dokáže prehovoriť k ľudu aj napriek tomu, že je toho názoru, že skutky povedia určite viac ako slová. Nikdy nebol majetníckej povahy, nepotreboval mať zámky a hrady a milion šperkov uložených niekde v skrýši. Stačilo mu nájsť nejaké miesto, kde by sa v ten večer mohol zložiť. Je človekom, ktorý mnohokrát premýšľa, keď je sám. Premýšľa nad vecami, ktoré urobil a niekoľkokrát má aj nočné mory s ľuďmi, ktorých zabil. Je milým, šarmantným, dobre vyzerajúcim bojovníkom. Je stelesnenie samotnej dokonalosti? To určite nie. Aj on má mnoho slabín, ktoré sa snaží nedávať na povrch. No jedna z nich je práve nadmerné užívanie alkoholu, ktorému sa taktiež snaží vyhýbať. V momente, kedy mu hrdlom steká niekoľko litrov piva alebo vína nebodaj ešte niečoho silnejšieho stáva sa z neho iný človek. Stačí mu v ten moment málo, menšie podpichnutie od nejakého muža, ktorý sa mu pritrafí do cesty a z neho sa stane človek, ktorý rozdáva jednu ranu za druhou. A čo so ženami? Pritiahne si ich na svoje koleno a venuje im niekoľko slov, ktoré by v normálnom stave určite nepovedal. Mnohokrát sa dostal do problémov z ktorých bolo len ťažké nejakým spôsobom sa vyvliecť.

Je zhovorčivej povahy ale len v určitých situáciách. Ak sa jedná o vyriešenie problémov, ktoré sú veľmi komplikované na rozhovory, nemá ani len ten najmenší problém použiť svoje päste. Nenechá sa rýchlo vyprovokovať no v momente, kedy na to príde, zastavuje sa až v poslednej chvíli. Dokáže milovať len jednu ženu súčasne. V momente, kedy sa zamiluje, všetky ženy okolo neho strácajú jeho pozornosť v tomto ohľade. Je taktiež ochranárskym typom, kedy sa snaží svojich priateľov a ľudí na ktorých mu záleží ochrániť tak ako to len vie. No v okamihu, kedy je čas niekde sa vypariť nedáva zbohom. Zoberie si svoje veci a následne odchádza. Myslí si, že samotná rozlúčka môže človeka bolieť viac ako odchod človeka.

Historie:

" muž, ktorý nás mal milovať bol mužom, ktorý nás chcel rozdeliť.."

Po tom ako sa dvojčatá narodili a ich matka zomrela v ukrutných bolestiach, vrastali pod krídlami svojho otca, ktorý sa na nich pozeral ako na bojovníkov. Niekedy sa dokonca zdalo, že v jeho očiach nie je cit ako k vlastným deťom, nie je tam tá radosť z toho, že sa im niečo podarilo alebo nie. Vedel sa na nich pozrieť iba tým pohľadom, ktorý naznačoval to, že sú pre neho tým najväčším sklamaním. Boli to roky, hodiny po hodinách strávené v priestoroch, ktoré boli určené na ich trénovanie. Nikdy sa nepozeral na to, či ich niečo bolí alebo dokonca to, či sa náhodou počas boja nezranili. V ich dvanástich rokoch ich otec pochopil, že je čas urobiť to rozhodnutie, na ktoré čakal od ich narodenia a od správy, že boli to práve oni, kto zabil jeho manželku. Aj napriek tomu, že ich manželstvo bolo založené na výhodnej dohode, niekde vo vnútri svojho srdca ju miloval.

Postavil ich proti sebe. Donútil ich bojovať, sledoval to ako používajú takmer rovnaké pohyby, ktoré sa naučili spoločne. Rovnakú taktiku boja, ktorou sa bránili alebo útočili. Podľa jeho názoru a jeho slov to trvalo až príliš dlho. On sám do toho boja pripojil aj pomôcky, zbrane, ktoré mali ich boj o čosi viac zjednodušiť. Nechcel mať vedľa seba dvoch bratov, ktorí by sa jeden na druhého spoliehali. Chcel mať pri sebe jedného dobrého bojovníka, ktorý by nemal ani len to najmenšie zľutovanie. Len trebalo prísť na to, kto ním v skutočnosti je. Boli to len deti alebo skôr mladý chlapci, ktorí spoločne trávili každý jeden voľný čas. Rogar sa nevedel pozerať na svojho brata ako na nepriateľa, nechcel mu ušetriť niekoľko rán, ktoré by mu mohli ublížiť. Možno to nezvládal, možno sa vzdal alebo možno jeho brat vyhral férovo no aj napriek tomu sa objavil na zemi s roztrhnutou perou a s bolesťami v pravej nohe. Bola to bolesť, ktorá znázorňovala to, že niekoľko kostí bolo zlomených. No po slovách otca, ktoré mu vychádzali z pier, slová ktoré povedal otec bez jediného premýšľania. Jeho brat ho mal zabiť, docieliť to aby slabý jedinec, ktorý nemal ani len existovať zmizol.

Rogar sa pozrel do tváre svojho brata a následne prikývol. Vedel, že to je správne rozhodnutie. Mohli bojovať hodiny a hodiny no aj tak by nedokázal svojho brata zabiť. Rogar zatvoril oči a následne len videl ako k nemu prišiel jeho otec. Videl v jeho očiach zlosť, nenávisť ktorá nebola dokonca podložená žiadnym racionálnym dôvodom. Jeho otec chcel dokončiť to, čo mal dokončiť v deň jeho narodenín. Možno ak by ho zabil pri pôrode jeho manželka mohla žiť. Rogar zatvoril oči, čakal na ten moment, kedy mu ušetrí posledný úder no na miesto toho počul ako niekoho telo dopadlo na zem. Bolo to práve telo jeho otca.

" je čas na to aby sme si povedali zbohom..."

Po smrti otca sa nedokázal Rogar premávať po rovnakom mieste ako pred tým. Nemohol si odpustiť to, že bol slabým. Nemohol si odpustiť to, že sa nedokázal otcovi postaviť a na miesto toho sa v ten moment len spoliehal na smrť. Vedel, že je ten správny čas na to, aby sa rozdelil so svojim bratom aj napriek tomu, že ich životy boli spätými od narodenia. Dokonca už počas tehotenstva. Zobral si niekoľko základných vecí a následne sa rozhodol opustiť svoj domov. Sľúbil svojmu bratovi avšak jednu vec. Každý rok v deň ich spoločných narodenín sa vracia domov. Ak sa jedného dňa nevráti bude to znamenať len jednu jedinú vec, jeho smrť. Nebolo to pre neho spočiatku ťažké. Nikto ho nebral vážne. Nikto ho nevidel ako bojovníka, ktorý by mohol v budúcnosti niečo dosiahnuť. Nikto ho nevidel ako človeka, ktorý by mohol niečo zmôcť so svojim mečom. Niekedy sa dokonca dostal aj do problémov, kedy si ľudia mysleli, že je ľahké ho okradnúť aj o to málo, čo nosí pri sebe. Stačil jeden moment, kedy uprostred noci mu niekto siahol na náhrdelník na krku, jeden moment kým sa jeho meč neocitol v hlave muža, ktorý sa na to len lakomil.

" mal som bojovať.."

Prechádzal celým svetom pričom si pomaly budoval svoje meno. Mal ľudí, ktorí sa na neho pozerali s rešpektom ale aj ľudí, ktorí sa na neho pozerali ako na človeka, ktorého by radšej videli mŕtveho. No čo takému človeku chýba najviac? Bola to práve láska. Tak ako takmer ku každému človeku si nájde malú cestičku, bolo to rovnaké aj u neho. Zamiloval sa. Do krásneho, jemného dievčaťa ktoré mu takmer každé ráno ponúkalo čerstvé pečivo na raňajky. V jej očiach videl nehu a radosť z toho, že môže niekomu pomôcť. Trvalo to nejaký ten čas, kedy si to uvedomil. V tomto ohľade signály pre neho takmer nič neznamenali. No v momente, kedy svoje srdce konečne otvoril láske, pochopil, že to nie je správne.
Jedného dňa sa vrátil. Po niekoľkých dňoch, ktoré do seba zapadali a tvorili dokonca celé týždne. Vrátil sa na rovnaké miesto, kde sa stretávali. No nevidel tam nič len mŕtve telo, ktoré bolo bez nádychu života. V ten moment Rogar pochopil, že mnoho ľudí v ňom vidí to, čo by nikdy nemal cítiť alebo dokonca nikdy neprejaviť. Láska bola pre neho slabosťou.

" som len tulákom.. alebo nie?"

Jeden príbeh po druhom koloval mestami. Mnoho ľudí ho spoznávalo. Vedelo o jeho srdci, ktoré bilo pre spravodlivosť a pre boj. Bol predsa len srdcom bojovník. Mnoho ľudí pochopilo, že nie je správne hľadať miesta, do ktorých by mohli udrieť. Pretože aj napriek tomu, že sa možno zdá Rogar ako čestný muž so srdcom na pravom mieste, už niekoľko ľudí vo svojom živote zabil. A to niekedy zapríčinilo to, že ho to budilo zo spánku. Niekedy dokonca videl tie tváre na miestach kde sa vracal. Na miestach, kde by žiaden mrtvy človek už byť nemal. Rogar sa s nikým nerozprával o svojich pocitoch a myšlienkach o strachu alebo o nenávisti. Myslel len na to, čo sa stane v ten okamih.

Rodina:

Otcom je Gerris Dayne, ktorý ho viedol pevnou rukou.
Tauria Fowley - matka, ktorá im darovala život a pri pôrode zomrela v ukrutných bolestiach. Stále si vyčíta jej smrť, predsa len bol dvojčaťom, ktoré sa narodilo ako druhé. To, ktoré ju zabilo.
Gerold Dayne - brat. Aj napriek tomu, že vyzerajú takmer rovnako stále je tam niekoľko vecí, ktoré ich od seba odlišujú. Nehovoriac o ich rozdielnych povahách.

Zajímavosti:

Bojí sa toho, že by niekto mohol vidieť jeho slabosti a zničiť ich.
Jeho meč je jeho súčasťou. Nedáva ho z ruky preč, musí ho mať stále na očiach.
Niekto si možno pomyslí, že svojho brata by mal nenávidieť. No je to naopak, potrebuje ho.
Dokáže pocítiť okamih, kedy jeho brat je v nebezpečenstvo. Je to puto, ktoré sa nachádza iba pri dvojčatách.

Loajalita

Sám sobě
Gerold Dayne

Body moci

Intrikářství -

Válečnictví - 8

Diplomacie - 2

Vůdčí aspekty - 2

Charisma - 3
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama