--------------------------------
---------------------------
--------------------------------------------------


REFLEXE


Naše životní motto: Pokud chceš něco od Osudu, Osud chce něco od tebe.
Smyslem přežití je čůrat za někoho jiného.


Dyrett Dur Kodavkiin

5. září 2018 v 12:10


Nick: Raduša ♦ ♦Rod: Svobodný lid ♦ ♦Postavení: Měnič ♦ ♦Status: Vrr, vrr, haf, haf ... teda, brum ♦ ♦Faceclaim: Kristina Tararina ♦




Jméno: Dyrett Dur Kodavkiin

Přezdívka: Ryšavá medvedica

Náboženství: Starý bohovia

Společenství: ---

Věk: 21 let

Stav: Slobodná

Vzhled:

Možno až príliš mladý výzor pre tak mladé dievča. Dyrett má síce 21 rokov, ale vďaka svojej útlej postave a nevinnej, detskej tváričke vyzerá o niečo mladšie. Obdarená ohnivými vlasmi a pehavou tvárou dokáže človeka obdariť príjemným úsmevom, ktoré roztopí každé srdce. Jej oči sú ako okno, cez ktoré človek pozerá na hlboký les tesne pred jarom. Schovali sa tam všetky odtiene zelenej farby, až má človek pocit, je to priam neprirodzené. Vďaka tomu si ju Slobodný ľudia zmýlili s Deťmi lesa. Občas, len starý bohovia vedia prečo sa jej oči v tme zalesknú, nebodaj svietia, akoby nebola ani človek, ale patrila Nočnému Kráľovi.
Vďaka životu ktorý žije nemá na sebe žiaden tuk nazvyš. Ba naopak, je samá kosť a koža s bledou pokožkou, ktorá viac zvýrazňuje jej vzhľad.

Nenosí žiadne oblečenie. Jedine kožušinu z medveďa, ktorý bol v celosti stiahnutý z kože. Je dostatočne veľké na to, aby ju zakrýval celú. Medvediu hlavu používa ako kapucňu, ktorá jej zahladí takmer celú tvár, vďaka čomu vyzerá často záhadne.

Povaha:

Sloboda pre ňu znamená všetko. Dokáže pre ten pocit zabíjať. Síce nie je dobrá v boji so žiadnou zbraňou, ale ani nemusí byť. Zbraň nahrádza schopnosť prevteliť sa do ktoréhokoľvek zvieraťa vo svojom blízkom okolí, najčastejšie sa však prevteľuje do svojho medveďa menom Urhea a jednookej vrany Vishet.
Vždy pomôže ako ľuďom, tak aj zvieratám. Má láskavé, nestranné srdce, vďaka čomu ju vyhľadávajú nie len Vrany, ale aj Divoký. Nepatrí však medzi tých "nestranných", ktorý by na druhého donášali a preto ani jednej, ani druhej strane neprezrádza úmysli či plány "nepriateľa". Pre ňu existuje iba jeden nepriateľ a tým je Nočný kráľ. Stará sa o to, aby každý, koho bohovia obdarili bijúcim srdcom prežil v týchto nebezpečných časoch. Vďaka jej nestrannosti a múdrosti je cennou radkyňou a spojenkyňou pre všetkých, ktorý ju vyhľadajú s úctou. Úcta je totiž jediná vec, ktorú si žiada ako "platidlo", ak ju niekto požiada o pomoc.

Už dlhé roky žije samotársky život v hlbinách lesa a o tom, čo všetko prežila príliš nerozpráva, ako pre Divokých, tak aj pre Vrany ostáva záhadnou ženou a kolujú o nej najrôznejšie príbehy.

Historie:

Jedného dňa Maege Mormont vyrozprávala krátky príbeh o tom, ako sa ženy z rodu Mormontov menia na medvedice a vyhľadávajú si silných medvedích partnerov na svojom ostrove, aby s nimi mohli súložiť.
Raz, alebo mnohokrát Tormund Obrozhuba vyrozprával príbeh o tom, ako súložil so ženou, ktorá sa premenila na medvedicu.
A tak sa jedného dňa stalo, že keď Tormund Obrozhuba so svojimi priateľmi vyrazil na lov, zablúdil v tme a vysokom snehu. Tma nebola taká tma ako bol zvyknutý. Bola to bezhviezdna noc, plná temných tieňov v lese. Mohutný ryšavý bojovník sa trmácal prieč krajinou, keď sa tej noci vynorila postava. Nebola to však ľudská postava. Bolo to niečo veľké, na štyroch tľapách. Mrazivých vzduchom preťalo vrčanie a on hneď vedel, že ho našla medvedia milenka. Možno ani sám netušil, že v ten večer sa mu zmení život. Totiž jeho medvedia milenka sa s ním neprišla pomilovať. Priniesla mu výplod tej noci. Vykročila vpred a len pár krokov od neho spustila zo svojej tlamy do snehu malé medvieda. Tak maličké, ako ľudské bábätko. Čerstvo narodené, skrčené a vystrašené. Medvieďa dostalo posledný bozk od svojej matky v podobe dlhého olíznutia. Potom sa medvedica otočila a zmizla v noci skôr, než by mohol jej ľudský milenec čokoľvek spraviť. Medvieďa zaplakalo za svojou mamou, ale tá už plač nepočula.
Podľa Tormundovho rozprávania sa presne takto narodila a dostala Dyrett k nemu. Vďaka tejto rozprávky nikdy netušila, kto je v skutočnosti jej matka. Vďaka Tormundovi vyrastala v kmeni ako každá iná divoká dievčina. Naučila sa všetko, čo správne dievčatá v týchto krajoch musia ovládať a okrem toho si osvojila aj schopnosť liečiť vďaka tomu, čo jej okolitá príroda poskytne. Už od detstva milovala rôzne príbehy a legendy, občas po ich pravdosti aj pátrala so svojimi kamarátmi z kmeňa. Ako rástla, tak čoraz viac zisťovala, že je niečim inšia ako jej priatelia. Schopnosť prevteliť sa do zvieraťa objavovala od rannej puberty a začalo to snamy, ktoré boli stále častejšie, až kým tú schopnosť nedokázala používať aj v bdelom stave. Vďaka tomu uverila, že je skutočne dcérou nejakej medvedici, aj keď sama uznáva, že je to z hľadiska prírody nemožné. Avšak ľudia ktorý žijú na severnej strane Múru vidia a počujú také veci, ktorým by ostatný ľudia len sťažka uverili.
Svoju schopnosť nedokázala poriadne ovládať a v tých časoch v širokom okolí nebol nik, kto by jej s tým mohol pomôcť. Preto sa vo svojich 12tich vydala na "cestu dospelosti", vrámci ktorej chcela spoznať a plne ovládnuť svoj dar od bohov. Chcela byť mimo kmeňa hlavne preto, aby nikomu nespôsobila újmu, keď že sa jej neraz podarilo prevteliť aj do človeka. Samozrejme že to nerobila náročky, ale chápala následky a problémy, ktoré tým spáchala. Bola preč niekoľko rokov, kvôli čomu si ľudia v kmeni začali myslieť, je mŕtva. Ale keď sa vrátila späť, každého to ochromilo a všimli si, že je iná. Zmenila sa. A bolo to právom. Na svojej ceste dospelosti nie len že ovládla svoje schopnosti a plne si podvolila vôľu jedného medveďa, ale zároveň prebádala niekoľko miest pretkaných rôznymi legendami. Nabrala aj veľkú dávku múdrosti, čo z nej činilo vážnu ženu.
Po návrate do kmeňa sa o nej začalo hovoriť, že počas svojej cesty zavítala do tak vzdialených častí krajiny, až stretla nielen obrov a ich mamutov, ale aj Detí lesa a iné bájne, legendárne bytosti, ktoré ju naučili čarovať. Od jednej čarodejnici dostala do daru vzácneho spoločníka, jednookú vranu menom Vishet. Čarodejnica prezradila, že Vishet nie je obyčajná vrana. Je to časť ducha Trojokej vrany, ktorá bude Dyrett sprevádzať životom, radiť jej a rozširovať jej múdrosť. Bola to len povera, ale Ryšavej Medvedici to nevadilo a vranu prijala. Je pravda, že sa počas svojej cesty stretla s niekoľkými uznávanými divokými starejšími a čarodejnicami, ktorý jej o živote a čaroch čo-to prezradili, zároveň ju čo-to aj naučili, ale v skutočnosti neovláda žiadne čary ani kúzla, nestretla sa ani s Deťmi lesa. Dokáže však liečiť pomocou byliniek a toho, čo jej príroda poskytne, ale každá liečba si vyžaduje svoju daň, lebo ak zachráni niekomu život, ak niekomu ten život znova posilní, okradne tým smrť a musí tej smrti niečo na oplátku darovať, aby bola vo svete rovnováha.
Tým, že si ju v kmeni začali vážiť a reči o Ryšavej medvedici, ktorá je nie len meničom ale aj čarodejnicou sa krajom rýchlo rozšírila. Dopočuli sa o nej aj muži z iných kmeňov a začali ju "loviť", aby tak posilnili svoj vlastný kmeň. Neviedli o ňu žiadne malicherné vojny či boje. Uloviť sa ju snažili samozrejme tým, že ju unesú či už priamo z kmeňa, alebo z lesov, kde trávila veľa času. Nemôže povedať, že by mala vyslovene veľa záujemcov, ale nemala o nich ani núdzu. Svoj kmeň nechcela opustiť a preto bola stále ostražitá a dobre chránená Urheou. Nik ju však násilím nedokázal uniesť. Avšak divoký nie sú tak hlúpi ako si to navoňaný lordovia myslia. Jeden muž z kmeňa Thennov si získal jej srdce a tak bola Dyrett opitá láskou. Ochotne opustila svoj kmeň a vydala na cestu s jej mužom, aby sa mohla pripojiť k jeho vlastnému kmeňu. Avšak cesta trvala príliš dlho a Thenn, ktorý si ju chcel pôvodne získať falošnou láskou, sa do nej zamiloval a pochopil, že Dyrett by nikdy nebola skutočne šťastná tak ďaleko od domova. Nechcel ju činiť nešťastnou, ale už nemal ani odvahu vrátiť ju do vlastného kmeňa a tak sa obaja rozhodli, že budú žiť samotársky život v lesoch.
Svoj domov si našli v tieni začarovaného stromu v podobe chatrče ktorú si postavili. Verili, že vďaka ochrane starých bohov si pre nich Zima nepríde. Ich omov bol kúskom ochrany, lebo okolo čarostromu a chatrče postavila 12 totemov v podobe zvierat, ktoré nápadne pripomínajú zvieratá z erbov Západozemských rodov. Totemov postavili hlavne z toho, čo im príroda dala.

Avšak každá láska raz končí a každá ochrana má svoju dieru. Dyrett a jej muž nestihli splodiť ani dieťa a možno tomu aj dobre, lebo si ich Zima jedného dňa našla. Farkas - lebo tak sa volal jej muž, sa dlhší čas nevracal z lovu. A nevrátil sa do dnes. Dyrett ho márne hľadala, márne využívala všetky svoje schopnosti, jediné čo našla boli stopy, ktoré hovorili o tom, že sa Farkas už nikdy nevráti ako živý, milujúci muž. Jej srdce bolo zlomené, nasťahovala si doň žiaľ a žiali doteraz, aj keď o tom nerozpráva. Odvtedy žije samotársky život vo svojej chatrči. Nevyhľadáva žiaden kmeň, žiadnu ľudskú spoločnosť, to však neznamená, že ak ju niekto požiada o pomoc, či už Vrany alebo slobodný ľudia, že ich odmietne. Pomáha každému živému tvorovi, aby ho nepostihol rovnaký osud, ako jej muža Farkasa.

Rodina:

Nie je isté, či je dcérou Tormunda Obrozhuby a nejakej Mormontky, ale nedá sa to ani vylúčiť.

Zajímavosti:

Dokáže sa prevteliť ako do Urhei (medveď), tak aj do Vishet (jednooká staršia vrana).

Loajalita


Je lojálna k životu

Body moci

Intrikářství - 0 b.

Válečnictví - 1 b.

Diplomacie - 7 b.

Vůdčí aspekty - 0 b.

Charisma - 7 b.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama