--------------------------------
---------------------------
--------------------------------------------------


REFLEXE


Naše životní motto: Pokud chceš něco od Osudu, Osud chce něco od tebe.
Smyslem přežití je čůrat za někoho jiného.


Elyas Ryswell

6. října 2018 v 16:49

Související obrázek

Nick: Wikouš ♦ ♦Rod: Ryswell (Stark) ♦ ♦Postavení: Jeho lordstvo ♦ ♦Status: Dokud Ramsay nepoví jinak, živ ♦ ♦Faceclaim: Eric Dane ♦




Jméno: Elyas Ryswell

Přezdívka: ---

Náboženství: Viera v starých bohov

Společenství: ---

Věk: 33 let

Stav: Ženatý

Vzhled:

Vysoký, pohľadaný muž so srdcom na pravom mieste. Možno to sú tie slová, ktoré by ho mohli charakterizovať. Vlasy, ktoré niekedy boli blonďavé sa pomaly ale s istotou stmavili na niečo podobné, čo pripomína farbu medzi blond a hnedou. Oči sú niečo, čo by mohlo zaujať mnoho pohľadov. Predsa len jedno oko modré a to druhé zelené je niečo, čo sa nevidí každý jeden deň. no aj napriek tomu majú v sebe ešte niečo nie len tú jedinečnosť. Ale aj iskru.
V momente, kedy sa na jeho tvári nenachádza tá typická briadka a fúzy vyzerá oveľa oveľa mladšie. Dokonca tak mlado, že by si niekto pomyslel, že je to len dospievajúcim chlapčekom. Jeho ostrejšie črty tváre zdedil po svojom otcovi čo sa o povahe určite povedať nedá. No ľudia, ktorý poznali aj jeho matku hovoria, že práve oči sú tie, ktoré ho prezrádzajú, že je jej synom.
Svalnatá postava spojená s niekoľkými jazvami na tele, ktoré sú spôsobené rokmi mimo domova zakrýva väčšinou pod tmavé oblečenie. Iba zriedkakedy na seba dá niečo, čo by sa dalo považovať za bledú látku. Predsa len s farbou jeho vlasov a dokonca aj fúzov, ktoré sa aj tak posledné roky približovali k tým tmavším farbám by vyzerali ledabolo. No určite to nebolo z toho dôvodu. No určite by to bolo pomerne náročné mávať na sebe niečo, kde by sa mohla nachádzať krv.
Úsmev na jeho tvári sa objavuje len v správnej spoločnosti. Na jeho krku sa neustále nachádza retiazka, ktorá patrila niekedy jeho matke. Prsteň, ktorý nosila mu pripomínal to, že sa stále nachádza pri nej aj napriek tomu, že nikdy nemal možnosť spoznať ju. No aj tak ju pri sebe cítil, bol to ten pocit, keď zatvoril oči a predstavoval si ten okamih aké by to bolo. Je to predsa iné ak dieťa vychováva muž a žena alebo len jeden rodič.
Jeho súčasťou je taktiež aj jeho čierny žrebec, ktorý sa určite nedá prirovnať k žiadnej ozdobe. Bolo pre neho pomerne ťažké skrotiť ho, prinútiť ho robiť presne to, čo by si on žiadal. Dokonca sa zdá, že sa mu to na sto percent nikdy nepodarilo. Na miesto toho si k nemu našiel cestu iným spôsobom a rešpektujú sa navzájom. Jeho žrebec si k sebe nepúšťa mnoho ľudí rovnako ako aj on sám. Na jeho rukách človek môže často krát vidieť mozole. Kto by to povedal, že práve lord bude mať ruky špinavé od práce. No on bol iným, vždy sa za iného považoval. Posledné mesiace ho fascinovala práca so železom, výroba vlastných mečov. Aj napriek tomu, že to je len jeho vášeň, sám je hrdý na svoju prácu.

Povaha:

" v jeho očiach je mnoho aspektov, ktoré ťa donútia premýšľať. Je tým dobrým alebo zlým?.."
Jeho oči prezrádzajú niekedy viac ako slová, ktoré by mu vychádzali z pier. Nikdy nemal v láske ak sa niekto správal k žene ako k handre. Hlavne ak to bolo niekoľko mužov, ktorý si nárokovali niečo, čo nikdy nemalo patriť práve im. Konflikty len málokedy vie riešiť inak ako bitkou. Snaží sa niekedy povedať slová no vždy to dopadne tak, že to ešte viac zhorší.
Elyas svoj úsmev často krát skrýva. Dokonca pri pohľade na neho by si človek pomohol myslieť, že je len mrzutý muž no v skutočnosti v momente keď sa v prítomnosti človeka cíti dobre, snaží sa ľudí aj rozosmiať. Má slabosť pre svoju rodinu, vždy ju kladie na hlavnú priečku jeho priorít. Necháva emócie prechádzať jeho telom to znamená, že nie je žiadna skala, ktorá nič necíti. Nie je žiadnym plačúcim dieťaťom no ak človek udrie na to pravé miesto dokáže ho pomerne ľahko zraniť.
Ticho mu nerobí problém, celé mesiace bol v tichu kedy nepovedal ani len jedno jediné slovo. Dokonca to mu niekedy ostalo, kedy celé dni nepovie nič a na miesto toho aby sa venoval ľudom potrebuje čas na premýšľanie. No tak ako každý človek aj on má v sebe malého démona, ktorý sa objavuje z času na čas. V okamihu, kedy sa cíti tlak kladený na jeho osobu, vrátia sa mu myšlienky a spomienky z minulosti a všetko okolo seba vytesní. Okolie, zvuky dokonca aj dotyky. V jednom okamihu sa v jeho očiach nenachádza nič. Žiadna emócia žiaden cit. Len odraz zdesenia ľudí, ktorí sa nachádzajú pred ním. nepremýšľa, dokonca v ten okamih ani len nevie, že niečo robí. Často krát to končí smrťou človeka, kto to vystupňoval. No v momente, kedy sa vráti do svojho pôvodného stavu, nedokáže sa pozrieť na telo, ktoré sa nachádza pred ním.
Elyas je ochranárskym typom muža, ktorý sa snaží pre svoju manželku urobiť čokoľvek. Sám vie, že má pre ňu slabosť a nevie jej mnohokrát povedať nie. Dokonca si sám uvedomuje, že v súkromí to je práve ona, kto má nad ním tú správnu moc no jemu to neprekáža. Samozrejme len do určitého bodu. Pretože nachádza sa tu aj ten fakt, že Elyas je pomerne tvrdohlavým človekom, ktorý si stojí za svojim názorom. Neskáče zo strany na stranu a keď niečo povie snaží sa to aj patrične dodržať. Je lojálnym človekom. V momente, kedy si niekto u neho získa tú pravú dôveru dokáže ponúknuť pomocnú ruku v každej jednej príležitosti.
Sú okamihy, kedy chce byť sám zatvorený vo svojej knižnici alebo v sedle na koni. No taktiež sú okamihy, kedy potrebuje mať pri sebe niekoho. V ten moment ten daný človek nemusí nič povedať, potrebuje len spoločnosť.

Historie:

"umierala v domnienke, že zomrel. No v skutočnosti svoj život darovala jemu.."
Už jeho narodenie bolo jedno z tých, kedy matka kričala od bolesti takmer na celé sídlo. Neprebiehalo to jednoducho. Pôrod trval niekoľko desiatok hodín a bolo mnoho ľudí vystriedaných, ktorý sa snažili pomôcť k tomu aby porodila zdravé a hlavne živé dieťa. Po tom ako po hodinách utrpenia upadla do bolestnej agónie, narodilo sa dieťa. žena ho chcela vidieť, vedela že to sú posledné minúty v jej živote no aj napriek tomu jej ho neukázali. Dieťa, ktoré bolo rokmi vytúžené a žiadané spočiatku nereagovalo. Na miesto toho, aby sa takmer okamžite ozval jeho rev sa ozvalo len hrobové ticho. Žena, jeho matka ktorá sa na svoje dieťa tešila aj keby to bolo dievčatko, zomrela v domnienke, že jej jediný potomok zomrel.
Po nejakých minútach snaženia sa ženy, ktorá pomáhala s odvodom pôrodu sa jeho pľúca rozbehli a dieťa po prvýkrát sa spontánne nadýchlo. Bol to hotový zázrak aj napriek tomu, že jeden život skončil a druhý začal. Mnoho ľudí hovorilo o tom, že v momente, kedy žena posledný krát vydýchla venovala svoj život svojmu synovi.
V tom momente malý chlapec, ktorý dostal pomenovanie Elyas padol do rúk svojho otca.
" naučil ma všetko. No nie ako byť správnym mužom.."
Naučiť sa chodiť? To bolo to najmenšie. No už od prvého momentu, kedy sa to vôbec dalo sa jeho otec pokúšal o to aby vo svojich rukách udržal meč a vedel ako sa s ním narába. Boli to hodiny, hodiny tréningov, ktoré spoločne prešli. Kedy dostával do tela jednu ranu za druhou len z toho dôvodu aby ho to urobilo správnym mužom. Dokonca otec sa postaral o to aby mu bolo venované kompletné štúdium kedy aj napriek tomu, že ho to spočiatku nebavilo sa musel sústrediť na množstvo kníh, ktoré mu boli vkladané do rúk. Vždy sa snažil o to, aby bol na neho jeho otec hrdým. Predsa len chcel aby v jeho očiach bolo to, čo by nemusel povedať ani len slovami. Bolo to niekedy ťažké. Kedy si myslel, že vo veci vyniká no otec mu dal jasne najavo, že sa tam ešte stále nachádzajú pomerné nedostatky, ktoré by mal odstrániť. Nemal dokonca ani len čas na to sústrediť sa na veci ako bola pýcha alebo prejavovať niekomu to, že on má niečo a niekto nemá takmer nič. To rozhodne nie. Jeho dni boli naplánované do úplného detailu, kedy niekedy mal pocit, že aj nadýchnuť sa môže len určitý čas.
No bolo mnoho vecí, ktoré ho jeho otec nenaučil. Aj napriek tomu, že mu bol vďačný za to, čo mu všetko odovzdal nikdy ho nenaučil ako prejaviť niektoré emócie. Možno to bolo na niečo dobré možno nie no trvalo nejaký ten čas, kedy aspoň z časti dával najavo presne to, čo cíti. Myslel si, že to je slabosť, ktorú nesmie prejaviť.
" je to len jeden úder. Ktorý mohol zmeniť môj život.."
Po tom ako Elyas dospieval a jeho boj sa čakal vycibrovať jeho otec vedel, že je ten správny moment na to aby pokračoval v ich rodinnej tradícií. Bol to okamih na ktorý takmer každý jeden človek čakal. Ten okamih, kedy sa niekoľko mužských pokolení zišlo na jednom mieste aby si pozreli boj medzi doposiaľ jediným synom a mužom, ktorý sa ho rozhodne vyzvať. Žiadna žena, žiadne dievča bolo to niečo čo sa odohrávalo iba medzi mužskou časťou.
Elyas sa na to pripravoval no aj napriek tomu pociťoval vo svojom vnútri mnoho nepokojov, ktoré zapríčinili to, že aj napriek tomu, že sa snažil udržať sa strach ho postupne premáhal. V momente, kedy sa postavil do kruhu, ktorý bol vytvorený pomocou ľudí videl ako sa muž hotový ako hora postavil s úmyslom ho zraziť k zemi. Bol to menší rituál, ktorý sa nachádzal v ich rodine kedy muž mal dokázať, že je schopný byť hlavou ich rodu. Jeho otec do neho dával mnoho, mnoho nádejí dokonca sa dalo povedať, že si bol viac ako len istý že bude rovnaký ako on a o pár minút bude rozhodnuté. Možno ak by sa v jeho nohách a v rukách nenachádzal strach, určite by to dopadlo inak. Nepremýšľal, nepozeral sa na pohyby svojho protivníka a nepredvídal jeho myslenie. Jedna rána prichádzala z pravej strany, ďalšia z ľavej pričom aj on nejaké daroval no nestačilo to. S krvavou tvárou a s bolesťami na každom jednom možnom mieste sa zmietal na zemi v agónii bolesti pričom sa ľudia pozerali nie na neho ale práve na jeho otca. Práve on mal zastaviť tento zápas a zmieriť sa s tým, že jeho jediný syn prehral. No on to neurobil, sledoval svojho syna ako umiera na mieste pričom až ruka jedného z mužov, ktorý sa na to už nemohli pozerať to zastavili. Elyas prehral nie len zápas ale aj svoje životné poslanie v pohľade svojho otca. Jeho otec celé toto predstavenie ukončil zo slovami, že po nejakom menšom zotavení sa jeho syn vydá na pospas osudu do sveta pričom bude záležať len na ňom či bude silným jedincom a prežije, vráti sa o niečo silnejším a rituál sa zopakuje alebo zomrie niekde, kde nikdy nikto nebude vedieť ani len to, ako sa volal. Elyas s tým súhlasil, sám vedel, že bol v tejto chvíli sklamaním pre svojho otca a nedokáže sa mu ani len postaviť.
" je to skúška ohňom.."
V jeho spoločnosti sa nachádzali len dvaja muži, ktorý neprehovorili ani len jedno slovo. Dvaja muži, ktorý mu nemohli povedať nič dokonca mu nemohli ani len pomôcť. Boli to muži poslaný práve jeho otcom, ktorý mali byť jeho očami. Niekedy sa cítil zvláštne, keď cítil na svojej pokožke ich pohľad. Prechádzal horami a dolami, nemal žiaden cieľ pred sebou. Nevedel kadiaľ má ísť alebo dokonca kedy sa zastaviť.
Zvyčajne bol rovnakým. Neprehovoril ani len jedno slovo, nedal nič najavo. Na miesto toho sa naučil mnoho vecí skrývať za svojim pohľadom, ktorý si vyšperkoval natoľko, že nikto nevedel ani len odhadnúť čo sa za tým pohľadom skrýva. Slová pre neho v spoločnosti tichých tieňov prestávali dávať zmysel. Malo ho to zoceliť a to sa po mesiacoch dokonca už aj rokoch darilo.
Elyas si dokonca v niektorých okamihoch myslel, že púšťať sa do náhodných bitiek z neho urobí bojovníka. No to nebola vôbec pravda. Po niekoľkých ranách, ktoré dostal a po ranách, ktoré on daroval mužom, ktorý sa skoro neprebrali k životu pochopil, že sila nebola tým hlavným dôvodom prečo to urobil. Mnohokrát sa nechával unášať emóciami, nechával ich prechádzať každou jednou bunkou svojho tela.
Jedného dňa, kedy nemal v pláne sa zapojovať do žiadnej bitky si všimol. Elyas vedel vydržať mnoho vecí, vedel sa pozerať na mnoho mužov ako sa opíjajú takmer do nemoty. No v momente, keď si všimol že ich ruky spočinuli na zadku ženy, ktorá sa nedokázala brániť, nebolo mu to jedno. Nezáležalo mu na tom kto to je alebo dokonca to, či je ich viac ako on sám. Nemal rád ak sa niekto správal k žene ako k nejakej handre. On sám by si nikdy nedovolil na ženu siahnuť rukou, možno to bolo z toho dôvodu, že sa stále vinil zo smrti svojej matky.
" ... nezáležalo mi na tom či sú v presile alebo nie. V hlave som mal v ten moment iné myšlienky.."
Elyas ani len na jeden jediný moment nezaháľal. Na miesto toho aby si vychutnal konečne teplé jedlo po toľkých dňoch sa rozhodol podísť k nim o niečo bližšie. Muža, ktorý si dovoľoval na ženu najviac chytil za krk a potiahol dozadu pričom sledoval ako padá k zemi. Možno to bola osudová chyba no aj napriek tomu to urobil.
Elyas sa ocitol v rukách niekoľkých mužov, ktorý smrdeli alkoholom a dokonca bolo vidieť, že aj ich oblečenie nebolo menené niekoľko mesiacov. Ešte aj špina mala na sebe špinu v niekoľkých vrstvách. Elyas nepovedal ani len jedno slovo, snažil sa brániť. Zdolal dvoch mužov čo bolo úctyhodné pričom ten ďalší ho napadol z takého uhla, že nedokázal ani len reagovať. Pocítil ako jeho telo padlo k zemi. Bol to rovnaký pocit ako pred tým, dokonca mal pocit, že na svojom chrbte vidí ten pohľad otca, ktorý mu v myšlienkach nahovára, že je slabým. Postavil sa na nohy no na miesto toho aby reagoval uvedomil si, že sa pred ním objavil záchranca, možno by to bolo iné ak by to nebola žena.
Elyas nebol ten typ muža, ktorému by to vadilo no aj tak mal pocit, že to nemusela robiť. Vedel by sa ubrániť a ak nie tak by dostal poriadnu po papuli a následne by sa z toho spamätal.
" je ako hviezda.. ako jediné svetlo v mojom živote.."
Poznal jej meno, videl jej oči a taktiež krásnu tvár no to bolo všetko. Nevedel či ju niekedy ešte uvidí alebo nie. Nevedel dokonca ani len to či to bol len sen alebo skutočnosť. No od toho momentu, kedy ju videl po prvýkrát, Elyas v noci už nezaspával s nepokojom ale s úsmevom, malým úsmevom na perách. Možno si to ani len neuvedomoval ale ten okamih mu postupne menil život.
Možno to chcel samotný osud, kedy sa ich cesty opäť stretli a on mal možnosť počuť jej hlas opäť. Už to nebol len hlas, ktorý sa mu vykresľoval v hlave ako sled spomienok ale skutočnosť, ktorá mu prišla aj tak neskutočná. Bol to v jeho živote po prvýkrát moment, kedy začal poznávať aj samého seba a dokonca aj to, čo sa v ňom skrýva. Jeho jazyk sa postupne rozmotával, dokonca jeho sebavedomie vedľa krásnej žeby stúpalo a z Elyasa sa stával nový človek. Už to nebol ten človek, ktorý by so strachom sa niekomu postavil. To rozhodne nie, bola to práve istota, ktorá sa nachádzala v jeho tele. A práve ona bola tým dôvodom prečo chcel aby sa jeho život zmenil.
Nebolo to ťažké. Sám seba presvedčiť o tom, že jeho srdce plesá radosťou stále, keď ju má vo svojej blízkosti.
Aj napriek tomu, že vedel, že medzi nimi stále sa bude nachádzať niečo nepovedané, nemal v pláne na nikoho tlačiť. On sám za tie roky, kedy nemal v pláne sa ešte vrátiť domov mal mnoho tajomstiev, ktoré mu niekedy nedávali spávať. No nemal v pláne ich vyťahovať, to rozhodne nie.
Tá tvrdohlavosť, ktorá sa v ňom nachádzala, kedy si on sám hovoril, že sa už nikdy nevráti domov sa pomaly vytrácala.
" ... nikdy nebude tou, ktorú by som ti schválil.."
Po tom ako Elyas prišiel domov a videl svojho otca po niekoľkých rokoch, vidieť jeho tvár, ktorá sa zmenila ale ten pohľad určite nie všetko bolo ako kedysi. Necítil voči nemu nenávisť, to rozhodne nie. On sám chcel aby ten rituál prebehol tak ako mal prebehnúť už predtým. Ešte predtým ako stihol svoju budúcu ženu predstaviť svojmu otcovi a dokonca aj zbytku rodiny on sám sa rozhodol to usporiadať. Už to nebol ten moment ako predtým. Nachádzal sa na mieste pričom sa cítil pokojne. Prešlo niekoľko desiatok minút, kedy stál proti mužovi pred sebou pričom následne to bol práve on, kto z toho vyšiel ako víťaz. Konečne v očiach svojho otca vidiel tú pyšnosť na vlastného potomka a Elyas to chápal.
Ako dar dostal od svojho otca čierneho žrebca, ktorý bol v ich rode takmer tradíciou. Pri pohľade na neho Elyas pochopil, že s povahou žrebca má mnoho spoločného. Bol rovnako vznešeným ako sa niekedy niesol on, rovnako nedôveryhodným cudzím ľudom a dokonca aj tvrdohlavosť bola spoločná. No už od prvého momentu vedel, že to bude jeho verný spoločník.
S nadšením prešiel Elyas k svojmu otcovi s rukou v ruke so svojou láskou pričom následne videl v očiach svojho otca rovnaké nadšenie. No to prešlo v okamihu, kedy sa dozvedel, že to nie je žiadna lady ktorú si pre svojho jediného syna predstavoval. Elyas nechápal jeho správanie, nedokázal pochopiť, že to bola práve ona, kto mu pomohol dostať sa zo všetkého. Nechápal to, že jemu nezáleží na tom či je alebo nie je lady. A to bol ten moment, kedy sa Elyas po prvýkrát postavil svojmu otcovi. Kedy si povedal svoje, presadil svoj názor a svoje presvedčenie a oženil sa. Aj napriek tomu, že nevedel čo ho čaká v budúcnosti vie, že to nejako zvládne. Až do okamihu, kedy neprestane svoje myšlienky v hlave, ktoré ho mnohokrát ovládali, kontrolovať.

Rodina:

Rodrik Ryswell - otec s ním má komplikovaný vzťah. Aj napriek tomu, že sa nevideli celé roky a pred sebou má stále pohľad, ktorý sa mu zarýva priamo do pokožky práve on ho naučil mnoho vecí. Možno práve kvôli tomu prístupu sa napokon postavil na nohy a taktiež sa mu vedel postaviť a povedať si svoj názor.
Matka - žena, ktorú nepoznal a nemá o nej veľa informácií no aj tak cíti, že bola dobrým človekom.
Aerynn Ryswell - manželka, za ktorú sa postavil v okamihu, kedy jeho otec nesúhlasil s ich vzťahom. Jedna z mála ľudí, ktorým naprosto verí.

Zajímavosti:

Nie je žiadnym svätcom aj on sám má tajomstvá, ktoré by sa nikdy nemali dostať na povrch. Na krku nosí náhrdelník s prsteňom, ktorý patril jeho matke.

Loajalita


Rod Ryswell
Rod Stark

Body moci

Intrikářství - 0 b.

Válečnictví - 12 b.

Diplomacie - 6 b.

Vůdčí aspekty - 5 b.

Charisma - 7 b.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama